Увійти

Запам'ятати мене

СЛОВНИК VORTARO*

Щоб відкрити словник, натисніть на кнопці, що вгорі. Пояснення по користуванню словником знаходяться на сторінках "Допомоги".

>“La Vortaro”Pilger: “BER”Bick: “Esperanto-dansk”>

Допомога: * ? Більше....

БАЛАЧКА TUJMESAĜILO*

За допомогою цього пейджера, ви можете спілкуватися з іншими користувачами lernu!. Щоб запустити пейджер, натисніть на одну з кнопок, що вгорі. Подробиці - на сторінках "Допомоги".

Допомога * *

Переклад цієї частини lernu! ще не зроблений цією мовою
Існують переклади наступними мовами: eo ar bg ca cs da de el en es fa fi fr he hr hsb hu it ja ko lt nl no pl pt ru sk sl sv vi zh-cn zh-tw

Bildoj kaj demandoj

Наприкінці кожної частини цього курсу з'являється нагадування про щось важливе і що потрібно запам'ятати. Нижче ви можете прочитати всі ці нагадування.

Parto 1

  • Усі іменники, наприклад "homo" (=людина) і "pomo" (=яблуко), закінчуються на -o.
  • Суфікс -in- вказує на жіночу стать. Наприклад "viro" (=чоловік) - "virino" (=жінка ).
  • Слова "viro" і "virino" не мають відношення до якогось конкретного віку.
  • Слова "kio" (=що) kaj "tio" (=те) використовуються коли йдеться про визначену річ.

Parto 2

  • Слова "kiu" (=хто) kaj "tiu" (=той) використовуються коли йдеться про людину (або про визначену річ).

Parto 3

  • Нагадувань немає

Parto 4

  • Нагадувань немає

Parto 5

  • Щоб вказати, що річ іде про декілька речей (множина), використовують закінчення -j. Наприклад "homoj" (=люди).

Parto 6

  • Нагадувань немає

Parto 7

  • Nun vi renkontis ĉiujn personajn pronomojn: mi (=mi), vi (vi), li (=li), ŝi (=ŝi), ĝi (=ĝi), ni (=ni), vi (=vi), ili (=ili).

Parto 8

  • Так як стоїть у множині, то ми маємо використовувати "kiuj" (хто) в запитаннях об "ili".
  • Не забудьте, що "kiuj" використовується тільки тоді, коли мова йде про людей (та визначених речах), і що "kio" використовується коли річ іде про невизначений предмет чи невизначених предметах (НЕМОЖНА казати "kioj".)

Parto 9

  • Суфікс вказує на професію, наприклад "instrui" (=вчити) - "instruisto" (=вчитель). (Інщі випадки використання суфіксу -ist- ми розглянемо у частині 33)

Parto 10

  • Ĝis nun vi vidis tri vortojn kiuj komenciĝas per "ki-": kio (=kio), kiu (=kiu) kaj kie (=kie). Entute ekzistas 10 tiaj vortoj, kaj ni traktos ĉiujn en tiu ĉi kurso.

Parto 11

  • La vorteto "ĉu" estas ĉefe uzata por krei demandojn kies respondo komenciĝas per "jes" (=jes) aŭ "ne" (=ne). Ekzemple, el la frazo "Ŝi estas Ana." (= Ŝi estas Ana.) oni povas krei la demandon "Ĉu ŝi estas Ana?" (= Ĉu ŝi estas Ana?).

Parto 12

  • Anstataŭ "Mi estas Ana" oni povas diri "Mia nomo estas Ana" (= Mia nomo estas Ana), se oni volas. (Ekzistas ankaŭ aliaj manieroj esprimi tion, sed en tiu ĉi kurso ni uzas nur "Mi estas ...".)

Parto 13

  • La finaĵo -n indikas i.a. objekton.
  • Por povi uzi -n korekte, oni devas bone kompreni kio estas subjekto kaj objekto. Se vi sentas vin malcerta pri tio, ni rekomendas al vi legi pri Objekto en la gramatiksuperrigardo.

Parto 14

  • Kiam la objekto de la frazo estas en pluralo, oni uzas finaĵon -jn. Ekzemple "Ana fotas virojn." (= Ana fotas virojn.).

Parto 15

  • La vorto "estas" (=estas) estas uzata precipe por ligi priskribon al la subjekto. Pro tio oni ne uzas la finaĵon -n en frazoj kiel ekzemple: "Ŝi estas programisto." (= Ŝi estas programisto.).

Parto 16

  • Adjektivoj (t.e. vortoj kiuj priskribas substantivon) finiĝas per -a.
  • Kiam demando komenciĝas per "kia" (=kia), la respondo enhavas adjektivon (vorton kiu finiĝas per -a).

Parto 17

  • Нагадувань немає

Parto 18

  • Нагадувань немає

Parto 19

  • Закінчення для дієслів у минулому часі -is. Наприклад "Ana fotis pomon." (= Ана сфотографувала яблуко.).
  • Закінчення для дієслів у теперішньому часі -as. Наприклад "Ana fotis pomon." (= Ана фотографує яблуко.).

Parto 20

  • Закінчення для дієслів у майбутньому часі -os. Наприклад "Ana fotis pomon." (= Ана буде фотографувати яблуко.).

Parto 21

  • En respondo al demando kiu komenciĝas per "kiel?" (=kiel?) oni ofte uzas adverbon. (Adverbo estas vorto kiu priskribas verbon aŭ adjektivon aŭ alian adverbon.) Adverbon oni povas krei per la finaĵo -e.

Parto 22

  • En la respondo al "kiam?" (=kiam?) oni ofte uzas adverbon kiu rilatas al tempo. (Adverbo estas vorto kiu priskribas verbon aŭ adjektivon aŭ alian adverbon.) Adverbon oni povas krei per la finaĵo -e.

Parto 23

  • En la respondo al "kie?" (=kie?) oni uzas prepozicion kun substantivo aŭ adverbon. Prepozicioj ekzemple estas: "sur" (=sur), "sub" (=sub) kaj "en" (=en).

Parto 24

  • Vi jam vidis ke -n povas esti uzata por indiki objekton ("Ana fotas knabon."). -n uziĝas ankaŭ por montri direkton. Ekzemple: "kie" (=kie) - "kien" (=kien).
  • Post prepozicioj kiuj indikas lokon, oni povas uzi -n por esprimi movon al tiu loko. Ekzemple: "Mi iras en la ĉambro." (= Mi iras en la ĉambro.) - "Mi iras en la ĉambron. (= Mi iras en la ĉambron.).

Parto 25

  • Належність виражається за допомогою de, наприклад "La hundo estas de Fang." (=Собака Фанга.).

Parto 26

  • Нагадувань немає

Parto 27

  • Dekoj kaj centoj kunmetiĝas al unu vorto: "dudek" (20), "tridek" (30), "ducent" (200), "okcent" (800). Ĉiuj aliaj numeroj estu elparolataj kaj skribataj kiel apartaj vortoj, ankaŭ miloj: "dek unu" (11), "dek du" (12), "du mil" (2000).

Parto 28

  • Oni uzas la finaĵon -n ankaŭ por esprimi mezuron. Ekzemple "La pilko kostas ok stelojn." (= La pilko kostas ok stelojn.).
  • "Stelo" є назвою валюти.

Parto 29

  • Нагадувань немає

Parto 30

  • La finaĵo -i estas uzata por verboj en baza formo, infinitivo. Ekzemple: "studi" (=studi), "instrui" (=instrui)
  • Kompleksaj verbkonstruoj (...as + ...i) konsistas el ĉefverbo kaj samsubjekta verbo, kiu ĉiam havas bazan formon. Ekzemple: "Ana ŝatas studi." (= Ana ŝatas studi.)

Parto 31

  • La sufikso -em- indikas inklinon aŭ ŝaton.
  • Ne forgesu ke kiam en la demando estas "kia" la respondo enhavas vorton kiu finiĝas per -a. Ekzemple: - "Kia persono estas ŝi?" (= Kia persono estas ŝi?) - "Ŝi estas bonkora persono." (= Ŝi estas bonkora persono.)

Parto 32

  • La sufikso -ul- indikas homon kun la trajto kiun priskribas la radiko. Ekzemple: "juna" (=juna) - "junulo" (=junulo)

Parto 33

  • La sufikso -ist- indikas profesion ("fotisto") aŭ ideologion ("komunisto") aŭ ŝatokupon ("esperantisto").

Parto 34

  • La sufikso -et- indikas malgrandigon aŭ malfortigon.

Parto 35

  • La sufikso -eg- indikas grandigon aŭ fortigon.

Parto 36

  • La sufikso -ig- donas signifon de kaŭzi ke iu faru ion, ke io okazu k.s. Ekzemple: "la viro falas" (= la viro falas) - "la viro faligas arbon" (= la viro faligas arbon), "la virino kuras" (= la virino kuras) - "la virino kurigas la ĉevalon" (= la virino kurigas la ĉevalon).
  • Verbo kun -ig- havas ĉiam objekton (-n), sed ĝi ne ĉiam devas esti skribita/dirita.

Parto 37

  • La sufikso -il- indikas instrumenton aŭ rimedon.

Parto 38

  • La sufikso -iĝ- montras ŝanĝiĝon de stato aŭ submetiĝon al iu ago. Ekzemple: "helas" (=heliĝas) kaj "lavas" (= laviĝas).
  • Verbo kun -iĝ- havas neniam objekton.

Parto 39

  • Префікс ek- вказує на початок.

Parto 40

  • Префікс ge- вказує на два поли разом.

Parto 41

  • "Kioma horo estas?" laŭvorte signifas: Kioma horo estas?

Parto 42

  • La verbfinaĵo -u indikas admonformon.

Parto 43

  • La verbfinaĵo -us indikas kondiĉformon.

Parto 44

  • Al "Kial?" (=Kial?) oni povas respondi per "Ĉar..." (=Ĉar...).

Parto 45

  • Нагадувань немає

Parto 46

  • Нагадувань немає

Parto 47

  • Нагадувань немає

Parto 48

  • Нагадувань немає

Parto 49

  • Нагадувань немає

Parto 50

  • Нагадувань немає